RIO DE JANEIRO
Po 12-hodinovom lete z Frankfurtu do Rio de Janeiro sme sa uz nevedeli dockat kedy sa konecne ocitneme na slavnej Copacabane. Stacilo zdolat uz len poslednu prekazku – premavku v Riu…
Ranne Rio nas privitalo miernym teplotnym sokom s 30’C a nenormalnou vlhkostou vzduchu. Kedze sme mali pri prilete na Rio iba jeden den, rychlo sme zhodili vaky do uschovni na letisku a svihali trochu sa potarat po meste preslavenom sambou, futbalom a nadhernymi plazami. Cesta autobusom z letiska mala trvat asi hodinu ale vychytili sme povestnu zapchu takze nam trvalo skoro 2 hodiny kym sme sa dohrkali do centra. Este chvilka chodze a onedlho sme uz pocuvali sum mora na prebudzajucej sa Copacabane. Na vyhrievanie sa v polovici Marca na horucej plazi sa da velmi rychlo zvyknut…
Kedze sme mali este cely den pred sebou rozhodli sme sa navstivit aspon jednu z atrakcii, ktorou bola Cukrova homola. Zobrali sme bus z nedalekej zastavky a vyrazili smerom do Pao de Acucar, ktory je s modernou lanovkou startovacim bodom na druhy najznamejsi kopec (hned po Corcovade) – Cukrovu homolu. Cesta lanovkou netrva dlho a to co nas cakalo hore bola uplna pecka. Jeden z najkrajsich vyhladov aky sme kedy videli, cele Rio ako na dlani… Lanovkou su prepojene az 2 kopce (tym prvym je Morro da Urca a druha je uz spominana Cukrova homola) takze v cene su vlastne 2 jazdy hore a 2 dole. Z druheho kopca je este lepsi vyhlad, takze sa daju urobit pohladnicove fotky s Copacabanou, Ipanemou a Corcovadom, proste uplna nadhera…
Druhy den sme sa rozhodli zacat hned mojou srdcovkou, ktorou bol slavny stadion Maracana. Futbalovym fanusikom ho netreba predstavovat ale pre tych co nevedia, je to asi najslavnejsi stadion na svete. Terajsia kapacita je okolo 100.000 ale ako spominala sprievodkyna, smutne finale MS 1950 medzi Braziliou a Uruguayom, ktore domaci prehrali 1:2 vraj sledovalo okolo 200.000 navstevnikov. Skor si vsak Maracanu asi pamatate z minulorocnych MS 2014 kde domaci opat vybuchli, tentoraz s Nemcami uz v semifinale 1:7. Je to nadherny stadion a ja mam taky ritual, ze si kazdy takyto skvost musim obist dookola cely peso aby som si ho obzrel zo vsetkych stran. Vonku sa uz tahal dlhy rad, v ktorom domaci cakali na listky na najblizsi zapas. Stadion nedavno presiel rozsiahlou rekonstrukciou a zvnutra je perfektne vybaveny. Pri prehliadke sa dostanete do press centra pre novinarov, aj do VIP lozi, dalej sa da prejst do satni kde vidite vsetky vymozenosti pre hracov a prehliadka sa konci na samotnom travniku kde sa este da aj posediet na striedacke. Jednoducho sportovy zazitok…
Kedze bolo aj dnes poriadne horuco, poobede som sa rozhodol ist na plaz ale tentoraz nie na Copacabanu ale na Ipanemu. Ipanema je o trochu mensia ako jej slavnejsia sestra Copacabana ale pre zmenu je zase fotogenickejsia s mnozstvom paliem a kopcov v pozadi. Plaze su nabite a je na nich od rana do vecera veselo. Brazilcania ich miluju a robia na nich uplne vsetko. Okrem futbalu a volejbalu, ktory tu mastia uplne vsade je tu mnoho stankov s obcerstvenim, masaze, suveniry, informacne centra atd. Sadol som si do vyhriateho piesku a nechal sa unasat touto dobrou energiou mora, vetra, hudby a spevu.
Na dalsi den sa nam zaziadalo dozvediet sa aj trochu viac o tom okolo coho chodime a co vidime. Vybrali sme sa teda na organizovanu obhliadku mesta. Zacinali sme v centre mesta pri zastavke mesta Carioca. Nasou prvou zastavkou bola najstarsia a najznamejsia cukraren v Riu Confeitaria Colombo, ktora hostila mnoho znamych politikov, hercov a spisovatelov. Odtial sme potom pokracovali ku staremu kralovskemu palacu. Bola to velmi jednoducha budova, ktora ani zdaleka nepripominala kralovsky palac. Dalej sme pokracovali k namestiu s mestskou radnicou a pekne vyzdobenym narodnym divadlom.
Dalsou zastavkou bola bohemska stvrt Santa Teresa, plna obchodov a restauracii kde sa uz na vecerny koncert chystalo podium. Ako nam povedala sprievodkyna Santa Teresa je hlavnym centrom zabavy kde to v noci poriadne zije a je tu vyrovnany mix turistov k domacim. Takze ak sa niekedy vyberiete do Ria a budete to chciet vecer roztocit, urcite zavitajte so Santa Teresy… Nedaleko bola este jedna znama zastavka, ktorou su cervene Selaronove schody. Vsetkymi farbami hyriace schody su znamym dielom Jorgeho Selarona, ktory si nimi chcel skraslit okolie kde byval a tak zacal do schodov vkladat jednu dlazdicu po druhej. Ked sa o tomto dozvedeli ostatni ludia, zacali mu posielat dlazdice z celeho sveta a tak vzniklo toto unikatne dielo. Po tomto uz nasledoval obed kde sme vyskusali brazilske narodne jedlo Feijoada co je vlastne bravcove maso s ciernou fazulou, ryzou, slaninou a maniokovou mukou. Nezvycajne ale chutilo to dobre. Po takomto vydatnom obede sme sa rozlucili a kazdy uz pokracoval svojou cestou. Vybrali sme sa naspat smerom k metru a po ceste sme minali jeden znamy kostol, ktory je v tvare obrovskej pyramidy. Je to katedrala Saint Sebastian s uctyhodnou vyskou okolo 100m. Navrat na hotel, trochu oddychu a hura na plaz…
Nadisiel posledny den nasho pobytu nielen v Riu ale celkovo v Juznej Amerike. Kedze nas spiatocny let bol az neskoro vecer, mali sme pred sebou este cely den. Na zaver sme si nechali samozrejme to najlepsie, navstevu znamej hory Corcovado s dominantou mesta – sochou Krista Spasitela. Kratky presun autobusom a boli sme na startovacej zastavke cervenej elektricky, ktora vyvaza turistov na Corcovado. Cesta strmo hore trva asi 15 minut a kedze je o tuto atrakciu obrovsky zaujem, je dobre si kupit listky aspon den dopredu. Nacasovanie nam vyslo uplne idealne kedze prave zacinali Velkonocne sviatky. Samotna socha uz pri prichode ohuri svojou velkostou a ocari svojou jednoduchostou. To co z nej vyzaruje sa tazko opisuje ale mozme len suhlasit s tvrdenim, ze je to majstrovsky kusok socharstva.
Clovek si pod rozpazenym Kristom pripada uplne maly a mam taky pocit, ze to asi aj bolo zamerom jeho tvorcu Maximiliena Paula Landowskeho. Na Corcovade su najlepsie 2 veci. Prvou je samozrejme uz spominana socha a tou druhou je absolutne najlepsi a najkrajsi vyhlad na mesto aky som kedy videl. Dlhe roky u mna viedol vyhlad z Karlovho mosta na Hradcany a z Vauxhall bridge na London Eye ale Corcovado uplne hravo schova Prahu aj s Londynom do vrecka. Uz pri vystupe hore popri podstavci pod sochou, v ktorej je mala kaplnka sa po lavej strane v dialke vynima slavny stadion Maracana, dalej pokracuje uplne fantasticky vyhlad na Cukrovu homolu s Morro de Urca a zakoncuju to paradne plaze Copacabana s Ipanemou. Co k tomu dodat? Ak sa tam niekedy vyberiete, vyhradte si dost casu na prehliadku Corcovada aby ste sa vedeli dosyta vynadivat na toto nadherne mesto, na ktore z vysky bezpecne dohliada Kristus s roztvorenou narucou.
Po tejto ceresnicke na torte nam uz neostavalo vela casu ale rozhodli sme sa, ze si este naposledy pojdeme zaplavat a rozlucit sa s Copacabanou. Teplomer ukazoval vyse 30’C takze idealna teplota na schladenie sa v mori. More sa s nami lucilo vo velkom style kedze boli dost velke vlny a ako som si len tak blbol parkrat so mnou pekne vyzametali dno. Zopar neplanovanych salt pod vodou ma dost vystavilo a prijemne unaveny som sa pobral na odchod. Musime priznat, ze sa nam veru tazko odchadzalo z takehoto prostredia a nase posledne pohlady smerovali smerom k najvyssiemu sefovi na hore Corcovado, ktory si lepsie miesto ako je Rio ani nemohol vybrat…
Tip 1: Na internete si zabukujte pesiu turu po meste a dozviete sa vela zaujimavych veci o meste. Je to zadarmo ale na konci sa vzdy nechava podla uvazenia nejake sprepitne.
Tip 2: Vylet na horu Corcovado so sochou Krista si zajednajte aspon 1 den v predstihu. Mozte tak urobit na Copacabane v informacnom kiosku.
Tip 3: Zoberte si lanovku na Cukrovu homolu a vychutnajte si uzasny vyhlad na Rio.
Celkove naklady: 20 noci (Brazilia + Peru (Inka trail) + Bolivia): £1720.00
(Ceny za Marec 2015)
Vdaka za precitanie clanku. V pripade akychkolvek otazok, navrhov alebo postrehov budem rad ked mi ich napisete dole do komentov.
Travel Smart 