Maroko

MARAKES, ESSAOUIRA

Volaniu Afriky sme po dlhe roky odolavali ale ked Ryanair spustil priame lety z Londyna do Marakesu, bolo nam hned jasne, ze je najvyssi cas opat vyrazit do sveta a preskumat uz konecne aj Cierny kontinent…

Vedeli sme, ze letime do Afriky ale ze tu bude vyse 30’C v polovici Marca tak to sme fakt necakali. Bez akehokolvek zakladu na pokozke nas vyblednutych po zime africke slnko okamzite spieklo a kym sme sa spamatali bolo uz neskoro zhanat nejake kremy na opalovanie. Moderny terminal letiska v Marakesi vas hned pri prichode ohuri aj prekvapi zaroven kedze clovek caka pri vstupe do Afriky nieco skromnejsie. Hned ako sme vysli z terminalu von sme sa stretli s nasim soferom, ktoreho nam zajednal riad – penzion, v ktorom sme boli ubytovani. Kratka cesta autom a ocitame sa priamo v srdci Marakesa – na namesti Jemaa El Fna.

Na tomto obrovskom namesti najdete predavacov pomarancovych dzusov, obchodnikov s kozenymi vecami, tanecnikov, zaklinacov hadov, kuzelnikov, jasnovidcov predpovedajucich buducnost, ludovych liecitelov, hudobnikov, tetovacov no proste uplne vsetko co si len dokazete predstavit… Je to uzasne miesto s pulzujucou atmosferou pocas celeho dna. Najvacsia show vsak zacina az po zotmeni. Svietiace stanky vidno siroko-daleko a mix roznych voni, chuti, hudby, spevu a tanca uticha az s prichodom noveho dna. Taketo nieco vas len tak lahko neomrzi a preto sa kazdy nas den zacinal a aj koncil prave tu.

Nasledujuci den sme vyrazili do mesta skoro rano a cely den sme sa tarali starymi ulickami a spoznavali Marakes. Zacali sme priamo v centre mesta a cez mensi park plny datlovych paliem sme sa dostali az k dominante namestia, ktoru je mesita Koutoubia. Je to vlastne 70 metrov vysoky minaret, z ktoreho su domaci pravidelne zvolavani k modlitbam. Pokracovali sme dalej az do Mediny co je vlastne jedno velke trhovisko. Je to tu vsetko pekne podelene od rezbarskych, kovacskych a obuvnickych dielni, v ktorych je culy ruch az po stanky so vsetkymi moznymi koreniami, ktore su velmi oblubene u Marocanov. Jedna z nasich dalsich zastavok na potulkach mestom bola paradna botanicka zahrada Majorelle Garden s obrovskou zbierkou kaktusov, ktoru kedysi vlastnil francuzsky navrhar Yves Saint-Laurent. Pomaly sa zvecerilo a nam neostavalo nic ine ako sa pobrat naspat do nasho riadu a na terase s vyhladom na mesto si vychutnat pivko pred spanim.

Dnes sme mali na plane konecne vyrazit aj do kopcov a tak sme sa s nasim soferom dohodli, ze hned po ranajkach nas pocka pred riadom a vyrazime do nedalekeho pohoria Atlas, ktorym je Marakes obklopeny. Cestou do hor sme sa zastavili na miestnom zeleninovom trhu, nakupili zopar drobnosti pod zub, baby sa povozili na somaroch a pokracovali sme dalej. Nas sofer nam spravil paradny program na cely den a jednou zo zastavok bola aj jazda na tavach, ktore vlastnil jeho kamos. Mali sme to po ceste a taketo spestrenie vyletu v kopcovitom terene nam padlo vhod kedze okolita priroda bola fakt nadherna. Asi polhodinova prechadzka na tavach sa isla popri vyschnutom kanone a stala fakt zato.

Pekne sme si na tavach zablbli a presunuli sa do nedalekej hrnciarskej dielne kde sme natrafili na niekolko skvelych kuskov. Chalan co tam robil bol fakt sikovny a bola radost pozerat na veci, ktore vychadzali spod jeho ruk. Hrnciarska dielna bol obrovsky dom, v ktorom vykonavali toto remeslo cele generacie. Vsade naokolo je kvalitna hlina takze material mali hned po ruke. Jasna vec, ze sme odtial neodisli na prazdno a baby si domov doniesli zopar prepracovanych vaz a sperkovnic. Potom sme uz pokracovali strmo nahor smer Atlas ale kedze sme sa chceli vyhnut hlavnym turistickym trasam, sofer nas vyviezol o nieco vyssie na miesto, ktore turisti az tak dobre nepoznaju a kde sme boli uplne sami. Aj toto je jeden z dovodov preco radi chodime s domacimi.

Neslo o velmi narocny vystup ako sa na prvy pohlad zdalo takze sme len tak na lahko vybehli z auta a po prejdeni dreveneho mosta nad buracajucou riekou, sme uz zacali nase stveranie sa na jeden z vrcholov Atlasu. Po ceste sme sa zastavili na malom obcerstveni, doplnili zasoby vody kedze vonku pekne pieklo a pokracovali sme dalej. Mali sme so sebou mladeho sprievodcu, ktory poznal vselijake skratky takze hore sme vybehli asi za hodinu. Vyhlad z vrcholu bol paradny a bolo vidiet, ze na niektorych vyssie polozenych kopcoch sa aj pri tychto horucavach este stale drzal sneh. Po chvili oddychu sme zacali zliezat dole a pri navrate do Marakesu sme mali este dost casu vystupit z auta o nieco skor a obzriet si aj druhu stranu mesta. Obzreli sme si mestske hradby, ktorymi je obkoleseny cely Marakes a hlavnou ulicou Avenue Mohammed VI. sme sa pomaly vratili az do centra mesta.

Nas posledny den sme zakoncili vyletom do nedalekeho mesta Essaouira. Ospale primorske mestecko leziace na pobrezi Atlantickeho oceanu je uplnou oazou pokoja a so svojimi uzkymi modro-bielymi ulickami si vas hned ziska. Nikto sa tu nikam neponahla, vsetci len posedavaju, hraju hry a nahlas debatuju. V kazdej z uzkych uliciek najdete aspon jeden obchod s rucne tkanymi kobercami a vo vzduchu citit vonu grilovanych ryb, vodnych fajok a aromatickych cajov.

Ak patrite medzi ludi, ktori maju radi pikantne jedla tak tu si urcite pridete na svoje. Koriander a cilli sa tu davaju do kazdeho jedla dokonca aj tam kde by ste to naozaj necakali napr. na pizzu. Na namesti sme taku jednu vyskusali a na nas vkus bola az prilis stiplava. Odtial sme sa presunuli do pristavu a trochu sa poprechadzali po pobrezi a omocili nohy vo vlnach Atlantiku. Pri vstupe do pristavu je maly trh kde sa daju nakupit vselijake dobroty, ktore rybari prave doniesli cerstvo vylovene z mora. Podla domacich vraj za pekneho pocasia vidno az do Ameriky ale nam sa to nepodarilo a kedze sa uz viac na zapad nedalo ist, vratili sme sa naspat do Marakesa kde sa nas niekolkodnovy pobyt v Maroku skoncil.

Nas prvy kontakt s Afrikou dopadol az nad ocakavania dobre a musim povedat, ze Maroko nas velmi milo prekvapilo. Brane medzi Europou a Afrikou sa zatial uspesne dari zachovat si svoj charakter az dodnes. Marakes pravom patri medzi najkrajsie Africke mesta a so svojimi pamiatkami, zahradami, restauraciami a namestim Jemaa El Fna zaujme kazdeho navstevnika. Nielen samotne mesto ale urcite aj vylety do okolitych miest maju co ponuknut.

Na potykanie si s Afrikou je idealnym miestom prave Maroko…

Tip 1: Na Namesti Jemaa El Fna vyskusajte vynikajuci pomarancovy dzus a pre stamgastov tam maju nachystane chutne slimaky.

Tip 2: Urobte si celodenny vylet do pohoria Atlas a cestou sa zastavte na trhu kde si mozte velmi lacno nakupit kvalitne ovocie a zeleninu.

Tip 3: Najlepsie miesto na zrelaxovanie je botanicka zahrada Majorelle Garden s velkou zahradou plnou obrovskych kaktusov.

Tip 4: Ak sa vam zacnie za morom, vyberte sa na vylet do nedalekej Essaouire kde sa mozte poprechadzat po nabrezi Atlantickeho oceanu.